HISTÓRIA

Prvé zmienky o vytvorení siete zdravotných ambulantných zariadení spadajú do obdobia po ukončení II. svetovej vojny. Dovtedy na území okresu Stará Ľubovňa pracovalo päť ambulantných zariadení v súkromnej praxi – v Podolínci, Starej Ľubovni, Plavnici, Ľubotíne a Haligovciach. Na jedno lekárske miesto pripadalo 5 tisíc obyvateľov.

Podpriemerná životná úroveň sa odrážala aj na zlom zdravotnom stave obyvateľstva. Detská úmrtnosť bola veľmi vysoká napr. v roku 1949 dosahovala až 135,2%. Infekčné ochorenia boli bežné, úmrtnosť vysoká.

Až do roku 1949 bola zdravotnícka sieť sústredená do dvoch oblastí – Stará Ľubovňa a Podolínec. Obvodnou lekárkou v Starej Ľubovni bola MUDr. Šarlota Grunwaldová, stomatologickú starostlivosť zabezpečoval dentista Ján Lang. V centre druhej spádovej oblasti v Podolínci, bol obvodným lekárom MUDr. Ján Rajec, dentistom Ladislav Sirák. Môžeme povedať, že títo dvaja lekári a dvaja dentisti sa starali o zdravie takmer 22 tisíc obyvateľov. V období od roku 1949 do roku 1950 boli do okresu pridelení ďalší lekári MUDr. J. Moščovič, MUDr. J. Hrnčirík, a MUDr. T. Bednarčík. Do zdravotnej siete pribudli obvody Mníšek nad Popradom, Plavnica a Hniezdne. Lekármi v nich boli MUDr. A. Suchý, MUDr. M. Žilka, MUDr. L. Lexman, MUDr. B. Geryk, ktorého v roku 1954 vymenil MUDr. J. Přikryl.

V rámci špecializovanej zdravotnej starostlivosti sa rozšírila detská zdravotná sieť, stomatologická a sieť hygienicko-epidemiologická. Značné zmeny zaznamenala starostlivosť o ženu – matku a dieťa, ktorá prešla plne do starostlivosti obvodného lekára a najmä odborne kvalifikovaných pôrodných asistentiek. Podľa veľkosti obvodu a pôrodnosti, v jednom obvode pracovali 2-3 pôrodné asistentky, ktoré vykonávali pôrodnú a popôrodnú starostlivosť. Lekára prizývali len ku komplikovaným pôrodom, prípadne zabezpečovali odvoz rodičiek do nemocnice.

Prvú špecializovanú pediatrickú starostlivosť v okrese prevzala MUDr. A. Šimková v roku 1953, ktorá mala spolu s detskými sestrami A. Kováčovou, M. Leščinskou, K. Kafkovou veľký podiel na likvidácii mnohých detských infekčných ochorení a tým i znížení detskej a dojčeneckej úmrtnosti. Do roku 1955 tento úsek posilnil príchod ďalších lekárov – MUDr. J. Šulíka a MUDr. A. Fouskovej.

Príchodom MUDr. J. Lexmana došlo k zmenám v stomatologickej starostlivosti, ktorý okrem liečebnej starostlivosti zaviedol aj preventívnu starostlivosť, najmä u školskej mládeže.

Najdôležitejšou úlohou zdravotníctva v tomto období bol boj s infekčnými chorobami a postupná likvidácia epidémií. Na základe osobitných predpisov boli budované Okresné hygienické stanice, ktoré spolu s celou sieťou zdravotníckych zariadení plnili úlohy na úseku hygienicko-epidemiologickom. Už v roku 1954 bol do funkcie okresného hygienika vymenovaný MUDr. A. Sedláček, ktorý spolu s M. Zentkom, M. Aredačom, J. Paňkovou – asistentmi hygienickej služby plnili úlohy na tomto úseku.

O príkladnom plnení povinností, o zanietenosti, ktorá bola pre toto obdobie príznačná, svedčia výsledky. Poklesla detská úmrtnosť, znížil sa vo vysokej miere výskyt infekčných chorôb, výskyt niektorých nebol už vôbec zaznamenaný napr. čierny kašeľ, záškrt, tetanus. Zaočkovanosť obyvateľstva, najmä u detí, z takmer nulovej základne vzrástla na viac ako polovicu všetkej populácie.

Zložitosť týchto úloh treba hodnotiť z hľadiska nízkej, v niektorých prípadoch môžeme povedať až veľmi nízkej zdravotnej uvedomelosti obyvateľstva, nedôvery k lekárom a stredným zdravotníckym pracovníkom. Obdobie okolo roku 1950 sa vyznačuje aj tým, že postupne do okresu Stará Ľubovňa prichádzali kvalifikovaní lekári a strední zdravotnícki pracovníci, väčšinou rodáci z nášho okresu.

V druhej polovici päťdesiatich rokov dochádza k ďalšiemu rozširovaniu a prehlbovaniu zdravotníckych služieb. Sieť obvodných lekárov bola
dobudovaná v roku 1956 zriadením obvodného zdravotného strediska v Novej Ľubovni, kde na úväzok pracoval MUDr. A. Rosina.

Podmienky pre zriadenie lôžkových oddelení v okresnom meste neboli dobré, preto boli využité dobré priestorové
podmienky v novom kultúrnom dome v Kamienke, dočasne tam bola zriadená pôrodnica s 30 lôžkami. Prvým primárom na tomto oddelení bol MUDr. A. Rusev, ktorého po dvoch rokoch vystriedal MUDr. Z. Markovič. Koncom roka 1958 bola odovzdaná do prevádzky budova polikliniky v Starej Ľubovni, v ktorej začali pracovať internisti, chirurgovia, gynekológovia, pediatri a ďalší odborníci. Bolo vybudované röntgenové pracovisko, laboratória. V budove polikliniky bolo zriadené aj 20-lôžkové detské oddelenie pod vedením primára MUDr. A. Šalatu, na oddelenie nastúpili aj ďalší lekári – MUDr. P. Rimár a MUDr. J. Rakár, ktorí neskôr toto oddelenie viedli. Tieto premeny sú spojené s menom MUDr. Viliama Hennela, ktorý začal pracovať ako obvodný lekár v Starej Ľubovni v roku 1957 a súčasne bol menovaný do funkcie riaditeľa OÚNZ a vedúceho odboru zdravotníctva. Vzhľadom na stále rastúce požiadavky obyvateľov okresu na dostupnosť a rozširovanie zdravotníckych služieb, došlo k realizácii výstavby novej nemocnice v Starej Ľubovni, základný kameň bol položený už v roku 1959.

Druhá polovica päťdesiatich rokov sa vyznačovala ešte jedným dôležitým faktom, postupnou technickou vybavenosťou zdravotníctva v okrese. Boli sprevádzkované tri sanitné motorové vozidlá, s ktorými začali jazdiť Š. Lukáš, Š. Kocún a J. Krajger. Bolo dobudované röntgenové pracovisko, bol daný do prevádzky prvý elektrokardiograf.

Do nového desaťročia – šesťdesiatych rokov – vstupuje okres Stará Ľubovňa poznačený reorganizáciou územne-správnych jednotiek v ČSSR. Okres bol zrušený a táto zmena sa odzrkadlila aj v zdravotníctve. Zdravotná sieť bola rozčlenená do okresu Poprad a okresu Prešov. K Prešovu boli pričlenené obvodné zdravotné strediská Plavnica a Malý Lipník, ostatné časti boli začlenené do okresu Poprad. Vo výstavbe nemocnice sa naďalej pokračovalo a táto bola dobudovaná v roku 1964. Slávnostne bola odovzdaná do prevádzky v septembri 1964. Prví pacienti boli do nej prijatí v októbri 1964.

Odovzdaním nemocnice do prevádzky bol dobudovaný komplex nemocnice s poliklinikou prvého typu so štyrmi oddeleniami a 199 lôžkami, ktoré boli rozdelené na:

• chirurgické oddelenie 53 lôžok
  
• interné oddelenie 62 lôžok
  
• ženské oddelenie 44 lôžok
  
• detské oddelenie 40 lôžok
  

Spolu s otvorením lôžkových oddelení nemocnice vzniká menšie ambulantné rehabilitačné oddelenie, ktorého vedúcim lekárom bol od roku 1965 MUDr. Alojz Rosina do roku 1971, kedy vedenie oddelenia prevzal MUDr. Anton Joštiak. Pod jeho vedením boli otvorené v roku 1975 dve vysunuté pracoviská pre podávanie fyzikálnej terapie v novo otvorenom OZS Podolínec a v Ľubotíne. Tieto vysunuté pracoviská boli aktívne až do roku 1987, kedy zanikajú a ich činnosť preberá ambulantné rehabilitačné oddelenie v Starej Ľubovni.

So sprevádzkovaním nemocnice sa spája aj vytvorenie rtg pracoviska a oddelenia klinickej biochémie. Prvé zmienky o činnosti rtg. odboru sa viažu na vznik polikliniky, kedy prácu rtg. laborantov vykonávali nekvalifikované sily z radov občanov. Po vzniku nemocnice si bežnú rtg. diagnostiky vykonával sám lekár internista. Pri otvorení oddelenia stáli MUDr. Arnošt Suchý a laborant Ladislav Ogurčák. OKB až do roku 1979 nevykonávalo činnosť vo vlastných priestoroch, delilo sa o ne s rtg pracoviskom. Nepracoval to stabilný lekár. Všetku odbornú prácu vykonávali laborantky Z. Kováčová, Malecová, Kapitančíková pod metodickým vedením niektorého z lekárov internistov. O roku 1968 oddelenie viedla Ing. Kováčová .

Oddelenie klinickej biochémie, rtg diagnostiky a fyziatricko-rehabilitačné oddelenie, ktoré tvorili „spoločné vyšetrovacie zložky“ od samého počiatku plnili úlohy nie len pre lôžkovú časť OÚNZ, úzko spolupracovali s líniou prvého kontaktu pri objektivizovaní faktorov, ktoré súviseli so zdravotným stavom pacientov, občanov v spádovej oblasti Starej Ľubovne.

Otvorením nemocnice kvalitatívne vzrástlo poskytovanie zdravotníckej starostlivosti pre obyvateľov, zvýšil sa počet zdravotníckych pracovníkov. No stav z roku 1964 stagnoval až do roku 1968, do znovu vytvorenia okresu Stará Ľubovňa. Po roku 1968 k existujúcim piatim obvodným a jednému závodnému zdravotnému stredisku pribudli spádové ObZS Veľký Lipník, Plavnica, Malý Lipník a Ľubotín, ktoré najskôr bolo dvojobvodovým zdravotným strediskom a po vybudovaní nového zdravotného strediska v roku 1975 bolo zriadené ako trojobvodové. Po roku sa prerajonizoval región a jedno ObZS bolo preložené do Plavča. Po roku 1970 sa v okrese začala rozvíjať závodná zdravotná starostlivosť. Postupne až do roku 1985 boli zriaďované združené alebo samostatné zdravotné strediská v závodoch – Okresnom stavebnom podniku, Závodoch 1. mája, Jednote – SD, OÚNZ a ČSAD, takmer všade so všeobecným a stomatologickým pracoviskom v Závodoch 1. mája aj s gynekologickou ambulanciou. Stav siete línie prvého kontaktu v roku 1989 predstavovala 13 obvodných a 6 závodných zdravotných stredísk. Okrem toho boli v okrese v tom období zriadené 3 detašované pracoviská – lekárska stanica v Mníšku nad Popradom, ambulancia JRD v Jarabine a detská ambulancia v Kamienke.

Na ambulantnú starostlivosť bezprostredne nadväzovala starostlivosť nemocničná. K štyrom základným lôžkovým oddeleniam, ktorých vznik sa viaže na otvorenie nemocnice v roku 1964 pribudlo v roku 1980 oddelenie ARO. Prvým primárom bol MUDr. Peter Kriška, na jeho miesto v roku 1984 nastúpil MUDr. Jozef Karaš, ktorý bol vedúcim oddelenia až do roku 1998, kedy bol menovaný do funkcie riaditeľa NsP Stará Ľubovňa. Funkciu primára ARO prevzal MUDr. Jaroslav Fedorko. Pri oddelení od roku 1985 pracovala rýchla zdravotnícka pomoc, ktorou sa rozšírila diferencovaná zdravotná starostlivosť. Oddelenie ARO zabezpečovalo RZP až do vzniku samostatného oddelenia urgentnej medicíny a medicíny katastrôf v roku 1999.

Rok 1985 je spojený s uvedením do prevádzky doliečovacieho oddelenia, ktoré pracovalo na dislokovanom pracovisku mimo areálu OÚNZ. Táto situácia pretrvávala až do roku 1997, kedy bolo oddelenie presťahované do novo otvorených priestorov pavilónu B. Sťažené podmienky existencie oddelenia - prevážanie pacientov na vyšetrenia, dovoz stravy, bielizne bol takto odstránený. Prvým primárom oddelenia bol MUDr. Koleják Od roku 1990 sa primárkou oddelenia stala MUDr. Darina Bartovicová.

Ako dislokované pracovisko v roku 1988 vzniká lôžkové Oddelenie fyziatricko rehabilitačné. Primariát prevzal MUDr. Viliam Brunovský. Oddelenie malo 15 lôžok. Jeho presťahovaním do pavilónu B NsP v roku 1997 sa oddelenie rozšírilo na 30 lôžok.

V roku 1991 bolo dobudované nové Hematologicko-transfuziologické oddelenie, ktoré bolo dňa 1.6.1991oficálne uvedené do prevádzky. Bol to významný krok pre región, pretože dovtedy museli darcov organizovať a voziť do popradského HTO. Nemocnica sa stala sebestačnou z pohľadu zásobovania klinických oddelení krvou. Začínalo sa odbermi do sklenených fliaš a prácou s nimi. Prvou primárkou HTO bola MUDr. Ružena Michalová. Jej úlohou bolo rozbehnúť prevádzku. Neskôr po nej prevzala oddelnie Mudr. Valentína Redajová.

V čase pred rokom 1990 bola súčasťou OÚNZ aj lekárenská služba, ktorá vznikla v roku 1968 ako začlenený odbor a spájala všetky jestvujúce lekárne. Pred rokom 1948 lekárenská činnosť bola zabezpečovaná súkromnými lekárňami. Po roku 1948 bol prvým vedúcim lekárnikom PhMr. Igor Mrva. Postupne sa na tejto funkcii vystriedali PhMr. Ľubomír Šinkyřík, PhMr. Hana Lefková, PhMr. Jozef Bujna, PhMr. Dušan Kováč, jeho nástupcom a jediným lekárnikom sa stal PhMr. Bořivoj Spath, vedúci lekárni v Podolínci, ktorý spolu s laborantkami Boženou Štefánikovou a Emíliou Ilkovičovou striedavo v Podolínci a v Starej Ľubovni 10 rokov zabezpečovali lekárenskú službu. Vznikom OÚNZ Stará Ľubovňa a z dôvodu nepostačujúcej siete zariadení lekárenskej služby, začala výstavba nových lekární ako súčasť OZS Ľubotín a OZS Podolínec. V roku 1990 pri NsP pracovalo 5 lekární – Podolínec, V. Lipník, Stará Ľubovňa /2/, Ľubotín. Rozhodnutí MZ SR v spojení s novou právnou úpravou sa LS osamostatnila dňom 1.1.1991, kedy nadobudla právnu subjektivitu, no v roku 1993 /6.9.1993/ Lekárenské služby na základe pokynu MZ SR zanikajú zlúčením so štátnymi príspevkovými organizáciami NsP. Tento stav pretrvával až do 30.06.1995, kedy bola v súlade so zmenou právnej úpravy odštátnená posledná lekáreň, riadená NsP viď prehľad.

• 30.11.1994 Mgr. Ľubica Kratková, Veľký Lipník
  
• 30.11.1994 Mgr. Viera Bírová, Stará Ľubovňa
  
• 31.01.1995 Mgr. Henrieta, Kuběnková Podolínec
  
• 14.03.1995 Mgr. Martin Pirnaga, Ľubotín
• 30.06.1995 Mgr. Dušan Farkaš, Stará Ľubovňa
  

Významnou a rovnocennou úlohou pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola preventívna starostlivosť o celú populáciu, ktorá bola zameraná na predchádzanie a zamedzovanie vzniku ochorení, vytváranie zdravého životného prostredia. Výnosom Ministerstva zdravotníctva zo dňa 17.1.1952 boli vytvorené okresné hygienické stanice /OHS/. Prvým okresným hygienikom v okrese Stará Ľubovňa bol MUDr. A. Sedláček, ktorý spolu s dvoma asistentmi hygienickej služby a 1 dezinfektorom začali už v roku 1952 v zložitých podmienkach vykonávať hygienickú službu Tento malý kolektív pracoval spolu až do roku 1960, do zrušenia OHS v Starej Ľubovni. Na vysunutom pracovisku v Poprade na ďalej zostali pracovať pôvodní pracovníci. Po otvorení nemocnice s poliklinikou bola OHS v roku 1968 umiestnená do budovy nemocnice, do terajších priestorov ARO. V rokoch 1968 – 1974 vo funkcii okresného hygienika pracoval MUDr. Pavel Bělín, CSc. Nepostačujúce priestorové kapacity, nárast pracovníkov viedli k požiadavke výstavby vhodného objektu pre prevádzku OHS. V roku 1978 bola otvorená prevádzka v novej budove, ktorá mala základné hygienické a mikrobiologické laboratóriá. V roku 1984 bola dodatočne urobená dostavba účelovej budovy, po jej otvorení OHS zabezpečovala služby III. stupňa, čo jej umožňovala prístrojové a priestorové vybavenie.

Rok 1990 je pre NsP a jej začlenené zariadenie významný realizáciou reformy štruktúry, riadenia a financovania zdravotníctva na Slovensku, ktorú schválila vláda SR dňa 24.11.1990. Dňom 1.1.1992 dochádza k dekompozícii všetkých okresných ústavov národného zdravia s vytváraním samostatných zdravotníckych zariadení s právnou subjektivitou. Pri dodržaní moratória na sieť zdravotníckych zariadení. Touto dekompozíciou dochádza k zániku OÚNZ Stará Ľubovňa a vzniku dvoch subjektov s vlastnou právnou subjektivitou NsP Stará Ľubovňa a Okresnej hygienickej stanice Stará Ľubovňa. Z činnosti OHS bolo vyňaté oddelenie klinickej mikrobiológie, ktoré ostalo oddelením NsP.

Na základe reformy dochádza k zmene v oblasti financovania zdravotníckych zariadení. Rušením KÚNZ dochádza k zmene zriaďovateľa NsP, ktorým sa stáva MZ SR. Novo vzniknuté zdravotnícke zariadenia Nemocnice s poliklinikou sa stali príspevkovými organizáciami MZ SR.

Vytvára sa sedem regionálnych zdravotníckych finančných správ, ktoré pôsobili ako vysunuté pracoviská MZ SR. Ich úlohou bolo financovanie zdravotníckych zariadení z prostriedkov štátneho rozpočtu. Regionálne finančné správy sa pretransformovali dňom 1.1.1992 na pobočky Ústavu pre zavedenie zdravotného poistenia. Legislatívny proces vyústil do prijatia z.č. 7/1993 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a financovaní zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia. Nedokonalosť urýchlene prijatých právnych predpisov si vyžiadala viaceré novely a viedla k tomu, že sa pristúpilo k legislatívnym prácam na novej právnej úprave, ktorá by odčlenila dva odlišné poistné systémy – systém zdravotného poistenia a systém sociálneho poistenia. Legislatívny proces vyústil do prijatia zákona 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Spolu so zákonom o zdravotnom poistení vstupuje do platnosti zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý zavádza pojem neštátneho zdravotného zariadenia. Umožňuje činnosť neštátnych zdravotníckych zariadení v sieti zdravotníckych zariadení ako rovnoprávnych partnerov s vlastnou právnou subjektivitou. Tento proces zasahuje aj pracoviska NsP. Postupne dochádza k odštátneniu pracovísk línie prvého kontaktu:

Základne ukazovatele primárnej starostlivosti

Ukazovateľ	1945	1960	1968	1970	1975	1980	1986	1990	1995	2000	2004
Poč.amb zariadení	4	7	10	10	14	17	22	54	42	31	27
Poč. LM v amb.starostlivosti	3	11,9	25	30	5	60	64	70	36	19	16
Poč.ošetrení v amb.star.(v tis.)	0	140	240	270	416	480	651	1094	878	711	721
Ø poč.ošetrení na 1LM (v tis.)	0	12	10	9	8	8	10	16	24	37	45
Ø poč.obyvateľov na 1LM (v tis.)	11	3	1,2	,6	0,7	0,7	0,6	0,7	1,4	2,6	3,1
Ø poč.obyvateľov na 1 obvod (v tis)	8,1	5,2	3,8	3,8	2,9	2,6	2	3,6	16,3	-	-

Nemocničná starostlivosť

Ukazovateľ	1945	1960	1968	1970	1975	1980	1986	1990	1995	2000	2004
Počet lôžok	0	30	199	199	207	210	250	280	305	273	212
Počet LM	0	-3,0	13	14	18	24	24	23	28	34	28
Počet lôžok na 1000 obyv.	0	-1,1	5,2	5,1	5,0	5,0	5,6	6,0	6,2	5,4	4,2